Slnko svieti pre všetky deti rovnako

Slnko svieti pre všetky deti rovnako

 

Jeden z nás…

Občianske združenie INTEGRÁCIA každoročne usporadúva benefičný koncert pre všetky deti - nadané, zdravé, deti s postihnutím, deti zo znevýhodneného prostredia. Pravidelne sa ho zúčastňujú aj žiaci našej školy. OZ Integrácia však organizuje aj iné akcie – ozdravné a rehabilitačné pobyty v kúpeľoch, podujatia v nemocniciach, pobyty pri mori alebo aj účasť na športových podujatiach slovenských športových hviezd hrajúcich a pôsobiacich v zahraničí.

Jeden z nás, Samuel Barna – žiak 7. c, mal to šťastie a v septembri sa zúčastnil s ďalšími 16 deťmi zo Slovenska zahraničného pobytu v Taliansku. Tu sú jeho zážitky a dojmy:

 

V živote je možno len pár nezabudnuteľných a neopakovateľných zážitkov. Ale ja už jeden mám. Zapísal sa mi nielen do pamäti, ale hlavne do srdca. Zapojil som sa do súťaže na web-stránke Integrácie a môj príbeh sa páčil natoľko, že som vyhral výlet za Marekom Hamšíkom do Neapola.

Od radosti a očakávania som nemohol ani spať. Až konečne nadišiel ten deň a nastúpili sme do lietadla – vládneho špeciálu – a vybrali sa za futbalovým idolom asi všetkých chlapcov.

Náš výlet začal vo Vatikáne, kde sme sa zastavili na miestach, kam sa bežní turisti nedostanú. Očarili nás Vatikánske záhrady či lavička, na ktorej sedával Ján Pavol II. Potom sme sa presunuli do Ríma, kde sme si vyhliadkovým autobusom prezreli známe historické pamiatky. Mne sa najviac páčilo Koloseum.

Dňom s veľkým „D“ bola nedeľa, keď sme boli na futbalovom zápase SSC Neapol. Plní športového adrenalínu sme sledovali zápas a z celej sily povzbudzovali Mareka Hamšíka. Po zápase sme sa s ním stretli na večeri. Marek sa nám venoval takmer celý večer a ja som sa cítil ako v siedmom nebi. Každému sa prihovoril, rozdal podpisové karty a vyfotil sa s každým z nás. Je to fantastický hráč a človek s veľkým srdcom.

 

Iste vás bude zaujímať aj príbeh, ktorý Samko poslal do súťaže:

 

Volám sa Samko Barna. Tento rok sme boli s rodičmi na dovolenke v Chorvátsku. Každý deň sme boli na krásnej pláži s čistou vodou, dobrým prístupom do mora, kde sme sa mohli ponárať a sledovať podmorský svet. Každý deň sme šantili, špliechali sa vodou, hrali sa s loptičkami na gumičke.

Raz som si všimol na brehu jednu ženu, pri ktorej smutne sedel chlapec asi v mojom veku. Sledovali, ako s bratom vystrájame. Na druhý deň sa to celé opakovalo. Čudovali sme sa, prečo sa neponára, nepláva ako my, ale len opatrne chodí po plytkej vode na okraji mora. Keď sme sa dostali bližšie, všimli sme si, že má prelepené ľavé oko. To preto si nemohol užívať more ako my.

Po čase prišla jeho mama k našim rodičom a spýtala sa, či by sa nemohol s nami zoznámiť. Rodičia súhlasili, a tak sme sa všetci traja usadili na našej deke. Hrali sme karty, pexeso aj iné hry. Hoci sme Nikolovi nerozumeli všetko, zistili sme , že je zo Záhrebu a mal vážny úraz oka. Veľmi sa mu páčila moja loptička na gumičke, ktorú som už dávnejšie pomenoval Vendelín. Jeho mama nám vysvetlila, že u nich doma také loptičky nemajú. Nikolu mi prišlo ľúto a hoci som mal svojho Vendelína veľmi rád, rozhodol som sa, že mu ho darujem. Nech sa poteší aspoň takto, keď si už nemôže riadne užívať more. Moji rodičia boli tiež radi, že som sa takto rozhodol. S Nikolom sme trávili čas až do konca našej dovolenky.

Bol som rád, že som takto jednoducho mohol niekomu urobiť radosť.

 

Mgr. Ľubica Džoganíková

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Iveta Azariová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre