Naši absolventi - Mirka

ZŠ Šrobárova, október 2016

NAŠI ABSOLVENTI

 

         Pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia našej školy otvárame pre vás novú rubriku.  Budeme v nej pátrať po úspešných absolventoch našej školy. Každému z nich položíme rovnaké otázky. Veríme, že rozhovory s nimi a ich životné príbehy budú pre vás zaujímavé a inšpirujúce.

         Dnes prinášame rozhovor s Ing. Miroslavou Gorejovou, ktorá žije a pracuje v Barcelone.

1. Zdravíme, Mirka. Asi to nepôjde bez krátkeho zaváhania a rátania. Pred koľkými rokmi sa za tebou zatvorili brány základnej školy?

ZŠ som skončila v roku 1998, takže je to už 18 rokov.

2. Kam potom viedli tvoje kroky?

Preskočila som deviatku, keďže sme boli posledný ročník, z ktorého ešte 30% ľudí mohlo ísť bez deviatky na strednú školu. Pokračovala som na Gymnáziu Konštantínova v Prešove a potom som študovala na VŠE v Prahe (Vysokej škole ekonomickej), kde som dokončila inžinierske štúdium na fakulte Medzinárodných vzťahov, odbor Podnikanie a právo.

3. Čo robíš teraz? Kde žiješ?

Po vysokej škole som sa presťahovala do Barcelony, žijem tu už deviaty rok a pracujem na pozícii Senior Sales Manager v medzinárodnej firme Marcus Evans v športovej divízii, kde organizujeme športové eventy.

4. Čo pokladáš za svoj najväčší osobný a pracovný úspech?

Za svoj najväčší osobný úspech pokladám fakt, že som sa v 24 rokoch rozhodla odísť bez akéhokoľvek zázemia do Barcelony a tu sa od nuly vypracovať až na manažérsku pozíciu v medzinárodnej firme, kde riadim vlastný tím. Môj najväčší pracovný úspech je asi to, že dnes už ja pomáham členom môjho tímu vypracovať sa v našej firme rovnako, ako som to podarilo mne.

5. Ako vyzerá tvoj obyčajný deň?

Deň začínam raňajkami, potom absolvujem 40-minútovú cestu do práce metrom, ktorú väčšinou využívam na čítanie kníh. Pracovná doba je štandardne od 9.00 do 17.30 a môj bežný deň v práci zahŕňa schôdze s mojím tímom, schôdze s mojimi nadriadenými a komunikáciu s klientmi. Cením si, že pracujem na slovenskom a českom trhu, takže som v dennom styku s materinským jazykom. Po práci, na odreagovanie, niekoľkokrát do týždňa navštevujem tanečné krúžky.

6. Ako tráviš svoj voľný čas?

Moje záľuby sú tanec, čítanie kníh a, samozrejme, víkendy rada trávim na pláži alebo v uliciach mesta, kde sa vždy niečo deje. Barcelona je mesto, ktoré ponúka skutočne bohaté kultúrne a spoločenské vyžitie.

Teraz povinná podrubrika NÁVRATY DO LAVICE ZŠ :-)

7. Ktoré predmety ti v škole „sedeli“? Ktoré by si bola, naopak, s radosťou vyčiarkla z rozvrhu?

Nedá sa povedať, že by som vyslovene nemala niektorý predmet rada, ale neobľubovala som memorovanie, takže predmety ako literatúra a dejepis boli z tých menej obľúbených. Najradšej som mala cudzie jazyky.

8. Na koho alebo na čo si zo svojej základky spomínaš? Zaujímali by nás, samozrejme, nejaké „pikošky“, úsmevné historky, zážitky. Iste ich nebolo málo.

Spomienok mám veľmi veľa. Spomínam hlavne na spolužiakov. Doteraz spomíname so spolužiačkou, s ktorou som stále v kontakte, ako sme vo 8. ročníku na hodine chémie s našou vtedy pani riaditeľkou nechtiac zapálili lavicu, keď sme náhodou prevrhli kahan. Lieh sa vznietil a nedal sa poriadne uhasiť. Pamätám si, že som doniesla domov veľké pokarhanie, ktoré bolo napísané pani riaditeľkou na polovicu strany v žiackej knižke červeným písmom. Otec sa smial, ale mama (tiež učiteľka na strednej škole), tá už nie… :-)

 9. Máš možnosť týmto spôsobom svojim niekdajším učiteľom povedať to, čo z tých čias možno ostalo nevypovedané…

Určite by som chcela poďakovať všetkým učiteľom. Viem, že som sa zúčastnila viacerých olympiád a pamätám si, ako sa nám pedagógovia osobne a hlavne s trpezlivosťou venovali. Možnosť navštevovať jazykovú triedu vo mne prebudila veľkú lásku k cudzím jazykom. Chcem tým povedať, že moja základná škola ma veľmi dobre vybavila vedomosťami na štúdium na strednej škole. Vyučovanie vždy bolo „ľudské a priateľské“.

10. A na záver. Čo zaželáš svojim prvým učiteľom a svojej základnej škole k jej blížiacim sa 30. narodeninám?

Určite by som týmto chcela mojim prvým učiteľom  poďakovať za všetko, za ich trpezlivosť a ľudský prístup. Svojej základnej škole želám mnoho ďalších poslušných a úspešných žiakov.

Mgr. Ľubica Džoganíková

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Iveta Azariová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre