Naši absolventi - Lenka

ZŠ Šrobárova, október 2016

NAŠI ABSOLVENTI

 

 

Rozprávame sa s JUDr. Lenkou Kovalčíkovou. Žije, pracuje, ale hlavne “tancuje” v Amerike.

 

 

 

1. Zdravíme, Lenka. Asi to nepôjde bez krátkeho zaváhania a rátania. Pred koľkými rokmi sa za tebou zatvorili brány základnej školy?

 

Ahoj:) Ak správne počítam, tak to bolo pred štrnástimi rokmi.

 

2. Kam potom viedli tvoje kroky?

 

Po základnej škole som sa rozhodla pokračovať na Gymnáziu Jána Adama Rayamana v Prešove.

 

3. Čo robíš teraz? Kde žiješ?

 

Momentálne žijem v New Yorku, už štvrtý rok. Profesionálne sa venujem spoločenskému tancu. Reprezentujem Spojené štáty na medzinárodnej úrovni, taktiež spoločenské tance vyučujem.

 

4. Čo pokladáš za svoj najväčší osobný a pracovný úspech?

 

Môj najväčší pracovný úspech je jednoznačne ukončenie Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Nebolo to vôbec jednoduché, keďže som sa súčasne venovala spoločenským tancom, čo zahŕňalo neskoré tréningy a časté cestovanie na súťaže. Za najväčší osobný úspech pokladám odvahu presťahovať sa sama do USA, bez akýchkoľvek kontaktov a finančnej závislosti od rodičov. Vždy som mala sen žiť aspoň chvíľku v New Yorku a to, že sa mi tam podarilo nájsť si partnera a pokračovať v tanečnej kariére, bolo iba plus. Ak by sa tak nestalo, bola by som dnes pravdepodobne advokátkou na Slovensku :-). Momentálne patrím medzi top 6 párov v Amerike, a top 26 párov na svete v kategórii štandardných tancov.

 

5. Ako vyzerá tvoj obyčajný deň?

 

Tanec, tanec a znova tanec :-). Mám to  šťastie, že si môžem organizovať svoj deň, ako chcem. Päť dní v týždni učím a trénujem, víkendy cestujeme na súťaže alebo učíme v iným mestách, najčastejšie je to Washington DC. Väčšinu dní začínam vyučovaním študentov a končím neskoro večer mojím vlastným tréningom.

 

6. Ako tráviš svoj voľný čas?

 

Denne strávim minimálne sedem hodín tancovaním, čo zahŕňa môj osobný tréning a tiež vyučovanie mojich študentov. Svalovka je súčasťou môjho života, preto mojou najobľúbenejšou činnosťou je veľa, veľa spánku. Odkedy žijem v New Yorku, naozaj nemám veľa času na extra aktivity, niekedy mám pocit, že čas tu beží dvakrát rýchlejšie:). Ale keď si ho nájdem, veľmi rada hrám squash a rada čítam. Spoločenské tance boli dlhé roky moje hobby, ktoré sa stalo mojou prácou, preto je niekedy veľmi ľahké spadnúť do každodennej rutiny. Rada sa inšpirujem životom New York. Vidíte tu veľkú diverzitu, tanec a umenie ako také je na každom rohu. Milujem balet.

 

Teraz povinná podrubrika NÁVRATY DO LAVICE ZŠ :-)

 

7. Ktoré predmety ti v škole „sedeli“? Ktoré by si bola, naopak, s radosťou vyčiarkla z rozvrhu?

 

Jednoznačne najradšej som mala výtvarnú výchovu, biológiu, zemepis, nemala som rada matematiku, fyziku a chémiu:)

 

8. Na koho alebo na čo si zo svojej základky spomínaš? Zaujímali by nás, samozrejme, nejaké „pikošky“, úsmevné historky, zážitky. Iste ich nebolo málo.

 

Ak môžem, upravím si otázku -  čo mi základná škola dala. Priniesla mi  tri najlepšie kamarátky, s ktorými som v kontakte doteraz. Taktiež spomínam na našu základnú školu ako na veľmi pozitívne, nestresujúce  prostredie s perfektými učiteľmi a podmienkami na ďalší rozvoj.

 

9. Máš možnosť týmto spôsobom svojim niekdajším učiteľom povedať to, čo z tých čias možno ostalo nevypovedané…

 

Rada by som poďakovala svojej angličtinárke za všetko, čo ma naučila z anglického jazyka, všetko, čo teraz ovládam v angličtine, je vďaka jej základom, ktoré mi dala. Je neuveriteľné, koľko som si z angličtiny zapamätala vďaka nej, takže ešte raz veľké ĎAKUJEM :) Taktiež si veľmi rada spomínam na pani učiteľku Otčenášovú, všetci sme sa jej strašne báli, pretože bola veľmi prísna, ale zároveň sme ju všetci milovali, pretože bola svojím spôsobom veľmi ľudská a mala neskutočný zmysel pre humor. Jedna z mojich najlepších kamarátok mala malý notes, do ktorého všetky jej vtipné poznámky zapisovala. Nikdy nezabudnem na jednu z nich, keď sme sa učili o Filipovi Peknom a pani učiteľka sarkasticky skomentovala, že  keď on je pekný, tak potom “ ja som indická princezná, podotýkam, krásna.” :-)

 

10. A na záver. Čo zaželáš svojim prvým učiteľom a svojej základnej škole k jej blížiacim sa 30. narodeninám?

 

Vzhľadom na to, že sama učím, viem, aká je práca učiteľa náročná.  Želám veľa pozorných žiakov, dobrú podporu zo strany vedenia, chápavých rodičov, aj keď dospieť k takému ideálu je veľmi ťažké :)

Mgr. Ľubica Džoganíková



     

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Iveta Azariová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre